Autorkou příspěvku je romská aktivistka, slovenská komunistka, předsedkyně Základní organizace KSS v obci Roštár (okr. Rožňava) Helena LALIKOVÁ. Díky jejím řádkům si připomeneme libozvučnou slovenštinu a aspoň částečně nahlédneme pod pokličku romské problematiky u našich východních sousedů. Helena Laliková pracuje s romskou mládeží, která se cítí být vyloučená. Chce jí nabídnout smysl života, navzdory projevům rasismu i limitám kapitalismu.

Vo svete zvierat platia pravidlá silného a zdatného jedinca – aj keď lovia spoločne, ako prvý sa nasýti on a potom ostatní. Vo svete ľudí sú mnohé pravidlá, podľa ktorých by sa nechovali ani zvieratá, a my sme vraj najdokonalejší výtvor prírody. Žijeme v temnote, kedy je náš mozog zastretý hmlou, kedy nedokážeme racionálne ohodnotiť, čo bolo a čo je pre nás lepšie, prospešnejšie a čo nám škodí a vracia nás späť na okraj spoločnosti – do lesa, kde každý bojuje o svoje teritórium, žrádlo a o život. Žijeme vo veľmi zlej dobe, ráno sa bojíme zobudiť, lebo nevieme, čo nás čaká – sme otrokmi tejto spoločnosti a bojíme sa aj pospomínať si na to, že dakedy nám bolo lepšie.

Prečo to všetko píšem? Lebo som bez práce, môj manžel doktor filozofie a aj môj syn inžinier je bez sociálnych istôt. Nemáme prácu, ale máme nesmierne veľa povinností voči tomuto štátu, ktorý na nás kašle.

Som stará mama bez vnúčat, lebo môj starší syn musel odísť do zahraničia, aby uživil svoju rodinu. Predtým nám štát odkazoval: Potrebujeme synov – jedného za mamu, druhého za otca a tretieho pre vlasť. Dnes vraj rodíme pre rodinné prídavky, pre zneužívanie sociálneho systému a vlastne sme nežiaduci pre túto spoločnosť. Hovoria, že sme neprispôsobiví … ale to by sme predsa museli byť mafiáni, zlodeji, daňoví podvodníci, museli by sme byť otrokári, museli by sme vykorisťovať a byť bohatí,

povyšovať sa nad chudobou a nešťastím iných. Toto je tvár dnešnej spoločnosti, kde človek nemá žiadnu hodnotu, už ani ako otrok, lebo je nás veľa na planéte.

Peniaze verzus ľudskosť

Nebudem vám písať o socializme, lebo presviedčať ľudí, ktorí nevedia sami ohodnotiť, čo je pre nich lepšie, kedy im bolo lepšie a za akého zriadenia, je úplne zbytočné. Ak ľudia sú už bez vlastného úsudku a dobrovoľne idú na porážku ako ovce… sú ľahkou korisťou pre vlkov, oligarchov a o čokoľvek by sme sa snažili, vždy by prekrútili všetko dobré, tak ako prekrúcajú historické fakty, popierajú holokaust…, tak aj nám upierajú právo na dôstojný život.

Búrajú pamätníky, mažú minulosť, učia mládež k neúcte voči tým, vďaka ktorým sme prežili. Peniaze verzus ľudskosť … žiadna neexistuje! Ak si bohatý, tak máš všetko a máš právo aj opovrhovať a ponižovať ostatných.

Za socializmu sme my Rómovia boli aspoň niekým, boli sme pracujúcim národom, búrali nám osady a začleňovali nás medzi ostatných. Nikdy sa nevyčleňovalo toľko veľa peňazí na Rómov ako teraz a nikdy sa ani nepodnecovala protirómska nálada pospolitosti voči nám. Všetky tie peniaze nie sú naše, ale vaše, to vy si z nich vytvárate novú agendu, administratívu, nové pracovné miesta, vraciate si tie peniaze do zdravotnej a sociálnej poisťovne … kradnete všade, aj tam, kde sa to nedá … a osady sú bez pitnej vody, bez elektriny, s potkanmi a infekčnými chorobami.

Ale vy ste veľmi pobožní – keď príde návšteva z Vatikánu, tak im vymaľujete zbúraniská kvietkami. Všade tam, kde by mali byť zamestnaní Rómovia, dáte príležitosť pracovať zaujatým rasisticky naladeným Nerómom a naši vzdelanci, aby prežili, musia robiť podradné prace. Stále tvrdíte, že my Rómovia nepracujeme, že sme príživníci. Či vám nie je hanba, takto klamať – sami vidíte, že na všetkých stavbách sú Rómovia, všetky

výkopové práce robia Rómovia, všade v každom lese sú Rómovia, vo vašich záhradách aj na poliach sú Rómovia … áno, nepracujú, lebo všade otročia na čierno a za almužnu.

Nie je mi to jedno

Žiadna spoločnosť nie je vyspelá tam, kde deti umierajú podvyživené, tam, kde deti zhoria za živa alebo zamrznú. V tejto spoločnosti sa to už stalo veľakrát, zomrelo veľa detí len preto, že ich rodičia sú chudobní, preto, že sú Rómovia, a preto, že toto zriadenie je kapitalistické a tak veľmi rasistické. Ak si každý z nás či z vás neuvedomí, že takýto život k ničomu nevedie, že nás už nič neteší, že naše deti nemajú radostné detstvo … a nechcete preto nič urobiť, tak mi je vás veľmi ľúto.

Lebo ak napíšem, že mi je to jedno, tak som skončila! Koniec. A preto skúsme sa opäť vrátiť do zriadenia, kedy nám bolo lepšie, kedy sme mali sociálne istoty, kedy sme mali prácu, výplatu a lacné potraviny, kedy sme boli ľuďmi, a nie otrokmi.

Dnes sa bojíme aj o svoje životy a vy ste už tiež len ovce, ak to nechcete zmeniť. Čakáte, kedy vás vydoja a potom zderú z kože a zjedia. Ja som komunistka a volím komunistickú stranu, lebo chcem socializmus a šťastné detstvo pre všetky deti tejto spoločnosti!